Zaujímavosti o Flakotorke
Hlava
Hlava začína ústnym otvorom, ktorého postavenie môže byť rôzne: terminálne (na konci tela), spodné (nferiorné) a horné (superiorné). Postavenie úst súvisí so spôsobom získavania potravy. Hlava obsahuje tiež párové nozdry, ktoré vedú do slepo končiaceho čuchového orgánu. Niektoré vymreté násadcoplutvovce však mali nozdry spojené s ústnym otvorom; toto spojenie sa pozoruje aj u súčasných dvojdyšných rýb.[3] Na hlave je ďalej umiestnený pár očí, ktorých veľkosť závisí od spôsobu života. Primárne majú ryby komorové oči, ktoré sú charakteristické guľatou šošovkou. Akomodácia (zaostrovanie) takéhoto oka sa neuskutočňuje zväčšovaním vypuklosti šošovky, ako je tomu napr. u cicavcov, ale približovaním či vzďaľovaním šošovky od sietnice. Nie sú vyvinuté očné viečka ani slzné žľazy. Vo väčších hĺbkach, kam už nepreniká skoro nijaké slnečné svetlo, ryby väčšinou nemajú funkčný zrak. Podobne ako ostatné ryby majú aj kostnaté ryby žiabre ako základný dýchací orgán. Žiabre sú párové a umiestnené v zadnej časti hlavy.
Pokožka
Ryba a jej pokožka Flakotorky sa skladá z 10-30 vrstiev a nerohovatie. Pokožka väčšiny Flakotoriek má ľahké, pružné cykloidné alebo ktenoidné šupiny (squame), na ktorých je spravidla tenká vrstva kože vylučujúca sliz určený predovšetkým na odpudzovanie parazitov a choroboplodných organizmov. Niektoré druhy Flakotoriek nemajú vôbec šupiny alebo majú veľké ochranné platne. Pokožka a sfarbenie Flakotorky je veľmi rozmanité a väčšinou závisí od prostredia, v ktorom Flakotorka žije. Niektoré Flakotorky sú schopné pri zmene prostredia zmeniť aj svoju farbu. Voľne plávajúce Flakotorky majú tmavší chrbát, pričom boky a brucho sú svetlejšie. Niekedy sú pokryté vzorom, väčšinou striebristým,ktorý má za úlohu rozrušiť obrys ich tela v očiach predátorov. Niektoré druhy Flakotoriek sú sfarbené žiarivými farbami, aby odstrašili predátorov alebo ochraňovali svoje teritórium.
Ryba Flakotorka
Ryby alebo kostnaté ryby alebo pravé ryby (Osteichthyes, Neoteleostomi, Euteleostomi) sú taxón (trieda, podstupeň) čeľustnatcov zo stupňa Teleostomi. Medzi kostnaté ryby sa zaraďujú výlučne vodné stavovce. Ich končatiny sú vyvinuté primárne vo forme dvoch párov plutiev (prsných a brušných plutiev). Pokožka rýb obsahuje k telu priliehajúce útvary odvodené zo zamše - šupiny, ktoré môžu byť dvoch základných typov: ganoidné a leptoidné. Majú zuby a lebku zloženú z veľkého počtu kostí. V nervovej sústave má dominantné postavenie stredný mozog. Urogenitálny a tráviaci systém vyúsťujú z tela samostatne (nemajú kloaku). Dýchanie zabezpečujú žiabre, ale u niektorých skupín sa vyskytujú aj pomocné dýchacie orgány: plynový mechúr, ktorý slúži aj na nadľahčovanie rýb, pľúcne vaky, alebo tzv. labyrint (čeľaď Belontiidae). Variabilita potravinových nárokov rýb je veľmi veľká, existujú druhy dravé (karnivorné), všežravé, bylinožravé (herbivorné), planktónofágne aj parazitické. Veda o rybách sa nazýva ichtyológia (gr. ichthys = ryba; logos = veda). Patrí sem 26 899 žijúcich druhov (stav začiatok roka 2006), čo z rýb robí najväčšiu (nad)triedu medzi chordátmi. Veľkosť ich tela sa pohybuje od 7-10 mm (najmenšie známe druhy) do 8-15 metrov.